Blade Runner má za sebou niekoľko rôznych verzií pôvodného filmu Ridleyho Scotta. Tu sú všetky verzie zoradené od zlého po legendárny klasický film.
Ridley Scott Blade Runner je mnohými fanúšikmi považovaný za jeden z najväčších sci-fi filmov, aké boli kedy natočené. Kultová klasika z roku 1982 je založená na kľúčovom sci-fi románe Philipa K. Dicka „Do Androids Dream of Electric Sheep“ a je považovaná za provokujúcu a evokujúcu súčasť filmovej histórie. Dej sa zameriava na policajného detektíva Ricka Deckarda, ktorý loví syntetických ľudí známych ako replikanti vo futuristickom svete nedôverčivých voči ľudským androidom. Zaobchádzanie s humanoidnými strojmi ho núti čeliť vlastnej ľudskosti.
Od svojho debutu v roku 1982 Blade Runner bola vydaná siedmimi rôznymi spôsobmi; obmedzený vrchol San Diega v roku 1982, americký divadelný strih v roku 1982, medzinárodný divadelný strih v roku 1982, strih pracovného výtlačku v roku 1982, americká televízna verzia v roku 1986, režisérsky strih sankcionovaný Ridleym Scottom v roku 1992 a Konečné uskutočnenie svojej vízie, The Final Cut, vydané v roku 2007. Zostavili sme ich sem podľa rozdielov v rozprávaní, ktoré scény boli pridané a odčítané, a celkovej súdržnosti príbehu.
7VERZIA VYSIELANIA V USA (1986)
Zjednodušená na chladných 114 minút, táto verzia vysielaná v USA CBS má odstránené všetky stopy po nahote, vulgárnych výrazoch a grafickom násilí. Ak to znie hrubo, predstavte si, že existuje aj „CBS Saturday Night Movie Teaser“, kde vám nejaký trhaný povrch vysvetlí všetky aspekty filmu, aby váš mozog nebol schopný zvládnuť filmové zložitosti. Zaisťuje, aby ste si boli istí, že Deckard určite NIE JE replikant.
Rôzne je aj textové skreslenie vo verzii pre vysielanie v USA a rozpráva ho niekto, kto nie je Harrison Ford. Je navrhnutý tak, aby opäť porazil publikum informáciami pre prípad, že by sa príliš stratili. Túto verziu nenájdete nikde, pokiaľ na ňu niekto nelepí pásku, ale prečo by to urobil?
6VERZIA SAN DIEGO SNEAK PEAK (1982)
V dnešnej dobe niečo ako „jednorožec“, vrchol San Diego Sneak Blade Runner je v podstate to isté ako americké kino uvedenie filmu v roku 1982, do ktorého boli pridané bonusové scény. To znamená, že má na začiatku štúdiový voice-over od odporného Harrisona Forda, ako aj „šťastný koniec“ ktoré ukazujú, že Deckard a Rachael, replikant, odchádzajú do západu slnka.
Keďže verzia v San Diegu bola uvedená len raz na špeciálnej ukážkovej udalosti s prísnym zabezpečením, zdá sa, že sa táto skutočne vydaná nemusí nikdy dočkať, takže nie je možné zaručiť jej dualitu. Vieme, že ďalšie tri scény obsahovali úvodné predstavenie Roya Battyho vo VidPhon Booth, Deckardove nabíjanie zbrane po tom, čo mu Batty dokázal zlomiť prsty, a ďalšie zábery pre Deckardovu a Rachaelovu „jazdu do západu slnka“.
5US TATRICKÉ VYDANIE (1982)
Je iróniou, že skutočné divadelné uvedenie tohto filmu väčšina nepovažuje za lepšie Blade Runner fanúšikov, ale dáva to zmysel, keď si uvedomíte, že je to verzia, ktorú režisér Ridley Scott najviac prekonal. Horlivo to odmietol ako zradu svojho umeleckého videnia. Keď Scott počas natáčania prekročil svoj rozpočet dvojnásobkom, dostali producenti, ktorých priniesol na palubu, väčšiu časť vplyvu a chceli, aby sa film vydaril ich cestou.
Nejednoznačnosť, že Deckard nemusí byť človekom, bola preč, zatiaľ čo bol pridaný komentár Harrisona Forda, ktorý vyvolával krivdy, pretože producenti po testovacích projekciách považovali príbeh filmu pre divákov za príliš mätúci. Pridané sú tiež nepoužité zábery z Svietenie keď Deckard a Rachael odchádzajú z Los Angeles, aby začali nový život v horách, pretože diváci chceli „šťastný koniec“.
4MEDZINÁRODNÉ TEATRICKÉ VYDANIE (1982)
Medzinárodné divadelné uvedenie filmu Blade Runner takmer identické s americkým kinom, je to len násilnejšie a znepokojujúcejšie., čo mu dáva hodnotenie R. Obsahuje rovnaké hlasové rozprávanie Harrisona Forda a rovnaký „šťastný koniec“, ktorý bol vynútený do americkej divadelnej verzie, ale obsahuje grafické scény, ktoré v niektorých ohľadoch robia dej pútavejším a viac ohrozeným.
Táto verzia bola skutočne vydaná na VHS v USA ako súčasť zbierky „Criterion Collection“ na začiatku 90. rokov ako súčasť špeciálneho „10. výročia vydania“ a na HBO ju bolo možné vidieť až v roku 2015. Scény, ktoré producenti považovali za príliš šokujúce pre americké publikum, ktoré sa dostalo do verzie „The Final Cut“, pričom najstrašnejšia z nich je tam, kde si Roy Batty dáva stigmata.
3PRACOVNÁ TLAČ (1982)
Pracovná verzia filmu bola uvedená pred uvedením filmu do kín na zvláštnych predstaveniach v Denveri a Dallase v roku 1982 a ako jediný „režisérsky strih“ filmu bola uvedená v roku 1992 bez súhlasu Ridleyho Scotta. To, o čom boli diváci v roku 1982 zmätení, sa javilo ako vďačné v roku 1990, keď sa film znovu uvádzal, čo inšpirovalo štúdiá k schváleniu nového uvedenia filmu.
Táto verzia nemá rozprávanie Harrisona Forda, ani úvodné titulky vysvetľujúce príbeh Replikantov a definuje ich ako „syntetického človeka s parafyzickými schopnosťami s kultúrou kože / mäsa“. Neexistuje „sekvencia snov jednorožca“, ako je tomu v režisérovom filme Ridleyho Scotta, Deckard poskytuje vlastné rozprávanie sledujúce smrť Batty a Deckard a Rachael neodchádzajú do západu slnka.
dvaSTRIEDA RIADITEĽA (1992)
Toto vydanie filmu z roku 1992 je schválené Ridleyom Scottom, aj keď sám dohliadal na strih. To odovzdal pamiatkarovi Michaelovi Arickovi, ktorý pracoval s Scottovými poznámkami a 70 mm potlačou filmu z roku 1982. Je to čo najbližšie k Scottovej vízii, ako to v tom čase bolo možné, a kombinovalo sa v ňom prvky verzie s pracovným výtlačkom s prvkami divadelnej verzie z USA.
Aj keď je pekné, že je preč zvláštne napísané vynútené rozprávanie Harrisona Forda, Scott sa rozhodol zahrnúť neslávne známu sekvenciu, v ktorej Deckard zaspáva za klavírom a sníva o jednorožcovi pobehujúcom lesom, z čoho vyplýva, že je v skutočnosti replikantom, a film robí viac skôr o jeho spochybňovaní jeho identity ako o detektívke. Toto je verzia, v ktorej mu Gaff na konci ponechá jednorožca origami, čo naznačuje, že Deckardove sny sú mu známe, vďaka čomu sú jeho spomienky umelé rovnako ako Rachael. „Šťastný koniec“ s ním a Rachael je tiež upravený.
1ZÁVEREČNÝ VÝKRES (2007)
Nakoniec v roku 2007 Ridley Scott uviedol k 25. výročiu „Final Cut“, rovnomennú verziu svojho majstrovského diela sci-fi. Je to najlepšie vyzerajúca verzia filmu, ktorá je niekoľkými spôsobmi vylepšená modernými špeciálnymi efektmi a odstránením nepotrebného neporiadku v celkovom príbehu. Je to verzia, ktorú dnes väčšina fanúšikov sleduje, a to z dobrého dôvodu; je to Scottov film tak, ako to vždy zamýšľal.
Rozprávanie Harrisona Forda je preč a rovnako aj klišé „šťastný koniec“, ale Deckardova snová sekvencia jednorožec je zachovaná, dokonca o niečo dlhšia. Taktiež obsahuje brutálnejšie násilné scény z medzinárodného strihu vrátane Battyho, ktorý si dáva stigmata, a obsahuje nádhernú, plne zreštaurovanú verziu partitúry od Vangelisa. Či už si myslíte, že Deckard je alebo nie je replikantom, nemožno poprieť, že táto verzia je majstrovským dielom, ktoré vás zamyslí.